Mnoho z tých, ktorí Posolstvo čítajú, prípadne ho len majú, alebo aspoň o ňom vedia, zažívajú niektorý z nasledovných problémov:
Nájdu sa pre to rôzne príčiny a prekážky, zdanlivé alebo skutočné. Keď sa stretneme s niektorým z nižšie uvedených alebo podobných zdôvodnení, je vhodné zamyslieť sa, či ide ozaj o prekážku alebo o výhovorku, čiže zástupné zdôvodnenie, za ktorým je skryté niečo iné. Ozajstná, aj keď náročná, prekážka sa dá často prekonať jednoduchšie než výhovorka, hoci aj banálna. Preto je aj málo pravdepodobné, že tieto stránky budú čítať tí, čo sa skrývajú za výhovorky. Nasledovné príklady zdôvodnení budeme preto brať ako výrazy skutočných postojov:
Aj po úspešnom prečítaní Posolstva má zmysel vedieť o uvedených príčinách, napríklad preto, aby bolo možné chápať tých, ktorým sa to Posolstvo nepodarilo prečítať, prípadne vôbec začať čítať.
Ak by to bolo ozaj tak, potom načo akákoľvek kniha? Dobré knihy nás nezbavujú hľadania, ani tápania, oboje nám do určitej miery zostáva. Posolstvo je kniha, ktorá ľuďom pomáha hľadať účinnejšie a vyhýbať sa zbytočným blúdeniam v základných otázkach bytia.
Ak by sme sa na to pozerali čisto len z peňažného hľadiska, tak áno. Lenže dnes sú všetky knihy finančne náročné. Preto je vhodnejšie pýtať sa, ktorá kniha je hodná svojej ceny. V prípade Posolstva je to v poriadku, lebo ak by stálo stonásobne alebo aj tisícnásobne viac, stále by to bolo máličko v porovnaní s tým, čo všetko obsahuje, čo ľuďom ponúka. Zakúpenie Posolstva je dôležitou investíciou. Je to investícia do seba, velikánska, závažná, lebo je to investícia životná, duchovne existenčná. Konkrétne peniaze sú pritom vedľajšie.
Áno, je to rozsiahla kniha. Avšak stojí nielen za prečítanie, ale aj za starostlivé preštudovanie a osvojenie! Kto má skúsenosti so štúdiom rozsiahlych textov, má istú výhodu. Posolstvo sa však nedá zvládnuť čisto intelektuálne, rozumovo, lebo je to kniha duchovná. Kto na to také niečo nie je zvyknutý, môže mať isté (prechodné) ťažkosti. Úsilie na ich prekonanie sa vráti mnohonásobne, lebo človek si tak otvorí nové, nevídané obzory. (dôležité) (dôležité)
Áno, na svete je ohromne veľa kníh. Veď aj v bežnej okresnej knižnici sú ich tisíce. Avšak ktorá z nich prináša toľko, čo Posolstvo? Je v ňom oveľa viac, a závažnejšieho, než vo všetkých filozofických knihách dohromady! Hoci ich je na svete neuveriteľne veľa, skutočné poznanie neposkytujú ... (dôležité)
Niet dôvodu veriť Posolstvu, len tak, naslepo. Autor Posolstva to nevyžaduje, ba naopak, vyzýva čitateľov, aby si Posolstvo každý overil sám, vlastnou skúsenosťou.
Po rokoch ateizmu môže vzniknúť dojem, že sa to zasa preháňa s teizmom. Avšak otázke Boha sa uniknúť nedá, leda ak nakrátko, dočasne. Komu by vadilo začať takto zostra, pre začiatok stačí uvedomiť si, v koho/čo človek verí, koho/čo uznáva: Boha, Vševesmírnu Inteligenciu, Prozreteľnosť, Kozmos, Prírodu, Vyššiu Moc, Vyššie Sily ... Akokoľvek to Vyššie v sebe nazýva, podstatné je, či človek akceptuje, že sú nad nim nejaké vyššie zákony, zákony nad-človečieho pôvodu. A neskôr si postupne môže svoje poznanie a svoj postoj spresniť aj v tejto otázke.
Presnejšie povedané, Posolstvo je duchovná kniha. Keďže pomáha ľuďom hľadať odpovede na základné otázky bytia človeka, nemôže sa vyhnúť ani otázke Boha, ani náboženským otázkam. A podobne ako sa týka náboženstva, týka sa napríklad aj fyziky, informatiky, psychológie, sociológie, kozmológie, práva ... Preto by bolo hrubým a neprípustným zjednodušením tvrdiť, že posolstvo je len náboženská kniha.
Asi ťažko. Stačí pozrieť, kedy vyšli prvé vydania Posolstva, alebo či Posolstvo vyskytuje v zoznamoch literatúry New Age. To sa dá zistiť dosť rýchlo, oveľa rýchlejšie, než porovnať zameranie Posolstva a zámery New Age.
Naozaj niekedy môže nastať hektické obdobie, kedy je čas len na nevyhnutné záležitosti. Ale to obvykle nebýva ani často, ani dlho. Väčšinou "mať čas" znamená mať vhodne zoradené priority. A na (životne) dôležité záležitosti sa za bežných okolností čas zvykne nájsť. Ak sa ale vyjadrením "nemám čas" mieni "nechce sa mi" alebo "nemám záujem", ide o výhovorku, a v takom prípade ťažko čo poradiť. Ak to ale znamená "momentálne nemám čas", ide o nasledujúci prípad.
Ak sa tým "až budem mať čas" mieni "nebudem mať čas nikdy", ide len o čosi diplomatickejšiu verziu vyššie uvedenej výhovorky. Ak je to mienené tak, ako to znie, potom je ozaj vhodné počkať na priaznivejšie okolnosti, pripraviť sa na ne, a keď nastanú, nepremeškať ich. Stáva sa, že fráza "až budem mať čas" znamená "až pominú nejaké prekážky" alebo "až budú splnené nejaké podmienky". Vtedy môže ísť o niektorý z nasledovných prípadov.
To býva a nie je to zriedkavé. Stáva sa to nielen pred, ale aj počas čítania Posolstva. Je výborné, keď si to človek uvedomí a prizná, lebo vtedy má šancu niečo s tým urobiť. Potom je namieste pohľadať príčiny, zjavné aj skryté, a pokúsiť sa vyrovnať s nimi, nenásilne. Príklady takých príčin sú uvedené ďalej.
Toto znie úprimne, aj také sa niekedy v ľuďoch deje. Býva to vtedy, keď človek tuší alebo očakáva, že akceptovaním Posolstva by mohol dospieť ku konfliktu s niečím alebo s niekým, prípadne k vnútornému konfliktu, ku konfliktu so sebou samým. Stojí vlastne pred dilemou - buď cúvnuť od Posolstva, alebo niečo so sebou urobiť, niečo u seba prehodnotiť.
Mohli by sme lakonicky povedať - od toho tu Posolstvo je. Pokiaľ človek žije nesprávne, nekonzistentne, v závažnej neúplnosti, alebo dokonca v nejakom predsudku, blude či (seba)klame, mal by svoje postoje prehodnotiť, zvlášť ak si je ich aspoň trochu vedomý. Mal by tak urobiť čím prv, vo svojom vlastnom záujme. Inak je totiž len otázkou času, kým sa privedie do ťaživej, prípadne kritickej životnej situácie, a potom bude musieť prehodnocovať a konať aj tak. Je ale ťažšie konať dodatočne, pod tlakom nejakej závažnej životnej okolnosti, než vopred, na základe vlastného rozhodnutia. Inak povedané, ak niekto vie o Posolstve a vie (aspoň zhruba) o čo v ňom ide, je dobré začať s ním (spolu)pracovať bez zbytočných odkladov.
Toto sa stáva, keď sa človek snaží pochopiť rozsiahlejšiu knihu naraz celú do detailov. Človek si po pár kapitolách všimne, že mu v predchádzajúcom texte unikli nejaké podrobnosti alebo súvislostí, a tak sa pre istotu vráti úplne na začiatok. Výsledkom takého "zacyklenia" býva strata dôvery v seba, v svoje schopnosti knihu dočítať a pochopiť.
Pri čítaní rozsiahlejších kníh, akou je aj Posolstvo, je lepšie spočiatku znížiť nároky, a aspoň jeden raz knihu prečítať bez ambície ísť do detailov, avšak s cieľom získať celkový prehľad o tom, čo sa v knihe píše. Až potom, pri nasledujúcich čítaniach má zmysel ponoriť sa hlbšie do podrobností a súvislostí. Pri takom prístupe si záujemca postupne Posolstvo osvojuje a získava nadhľad.
Čo znamená "veľa času"? Posolstvo sa nedá prečítať za pár dní, ako nejaký román. Solídne prečítanie Posolstva trvá týždne až mesiace. Hrubý čas závisí od toho, ako často sa človek Posolstvu venuje, čítaniu aj uvažovaniu o prečítanom. Ak (skoro) denne, postup býva rýchlejší, ak raz týždenne, alebo zriedkavejšie, nebude stačiť ani rok. Pokiaľ prvé čítanie trvá viac ako rok, je na mieste pohľadať príčinu zdržiavania a odstrániť ju.
Pokiaľ ste audiálny typ, tak je to prirodzené. Vtedy je dôležité nedostať sa do závislosti od názorov a chápania toho, kto Vám Posolstvo číta.
Ak ale ide o "zamaskovanú" pohodlnosť, je lepšie priznať si ju a zbaviť sa jej - viac sa o (vnútorných) prekážkach píše v nasledujúcom texte.
Takéto úprimné priznanie je základným predpokladom k riešeniu. Existuje dosť tých, ktorým sa Posolstvo nepodarilo prečítať - napríklad našli knihy, ktoré sa im javili zaujímavejšie ako Posolstvo, alebo im na Posolstve začalo niečo vadiť, a rozhodli sa Posolstvo radšej odložiť, než sa popasovať s prekážkami.
Niekedy ide len o jednu prekážku, povedzme veľmi vážnu, zásadnú, a tú keď človek prekoná, zdarne potom zvládne aj zvyšok Posolstva. Môže ale isť aj o viac prekážok, či už súbežných alebo za sebou nasledujúcich. Vtedy neostáva iné, len si ich uvedomiť, zreteľne sformulovať a potom sa trpezlivo zbavovať jednej za druhou.
Zdanlivo ľahšie sa zvyknú odstraňovať vonkajšie prekážky než vnútorné. Príkladom vonkajších prekážok je pracovné preťaženie (je riešiteľné zmenou životných priorít) alebo nedostatok pokoja v domácnosti s malými deťmi (to je riešiteľné trebárs preusporiadaním denného rozvrhu). Príkladmi vnútorných prekážok sú predsudky, zvyklosti alebo aj pohodlie - ich odstránenie nevyžaduje zmenu okolitých pomerov, je to čisto vnútornou, subjektívnou záležitosťou ich nositeľa. Kto sa rozhodne popracovať na sebe, určite sa (časom) vyrovná aj s vnútornými prekážkami.
V Biblii sa neuvádza slovo reinkarnácia alebo znovavtelenie, čo ale neznamená, žeby sa v nej o tom nepísalo - napríklad:
Jób 1:20 Vtedy vstal Job a roztrhol svoj plášť, ostrihal svoju hlavu a padnúc na zem poklonil sa. 21A riekol: Nahý som vyšiel zo života svojej matky a nahý sa ta navrátim. Hospodin dal, Hospodin vzal. Nech je požehnané meno Hospodinovo.
Matúš 16:13 A keď prišiel Ježiš do okolia Cezáree Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov a riekol: Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja, Syn človeka? 14A oni povedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že Jeremiáš, alebo niektorý z prorokov. 15Povedal im: A vy čo hovoríte, že kto som ja? 16A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha!
Matúš 17:10 A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Čože to tedy hovoria zákonníci, že najprv musí prijsť Eliáš? 11A Ježiš povedal a riekol im: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko; 12ale hovorím vám, že Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale mu urobili všetko, čo chceli. Tak bude od nich trpieť aj Syn človeka. 13Vtedy porozumeli učeníci, že im to povedal o Jánovi Krstiteľovi.
Lukáš 9:7 A tetrarcha Heródes počul o tom o všetkom, čo sa to dialo od neho, a bol v rozpakoch, pretože niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych, 8a niektorí, že sa Eliáš zjavil, a zase iní, že niektorý z dávnych prorokov vstal. 9A Heródes povedal: Jána som ja sťal, ale kto je tento, o ktorom ja čujem také veci? A hľadal možnosť vidieť ho.
A sú v Biblii miesta, v ktorých sa píše nielen o reinkarnácii, ale aj o karme - napríklad:
Ján 9:1 A idúc pomimo videl človeka, slepého od narodenia. 2A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Rabbi, kto zhrešil, on a či jeho rodičia, aby sa slepý narodil? 3Ježiš odpovedal: Ani on nezhrešil ani jeho rodičia, ale aby boli skutky Božie zjavené na ňom.
Zjavenie 13:10 Ak vedie niekto do zajatia, pojde do zajatia; ak zabije niekto mečom, musí byť zabitý mečom. Tu je trpezlivosť a viera svätých.
V Biblii je vysvetlené aj to, prečo sa o reinkarnácii nehovorí - pre istotu nasledujú citácie jedného miesta zo štyroch rôznych prekladov Biblie:
Lukáš 11:52 Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč známosti; sami ste nevošli a vchádzajúcim ste bránili.
Lukáš 11:52 Běda vám zákoníkům, nebo jste vzali klíč umění; sami jste nevešli, a těm, kteříž vcházeli, zbránili jste.
Lukáš 11:52 Běda vám zákoníkům! Vzali jste klíč poznání, sami jste nevešli, a těm, kteří chtěli vejít, jste v tom zabránili.
Lukáš 11:52 Woe unto you, lawyers! for ye have taken away the key of knowledge: ye entered not in yourselves, and them that were entering in ye hindered.
Aby neprišlo k nedorozumeniu, je potrebné odlišovať reinkarnáciu od javu, o ktorom sa píše v nasledujúcej časti.
Uvedený jav je nielen nemožný, ale sa aj inak nazýva. Nejde o reinkarnáciu, ale o transmigráciu. Rozdielu v javoch zodpovedá aj rozdiel v konštrukcii názvov týchto dvoch javov. Predpona "re-" znamená "opakovane, znova", a poznáme ju napríklad zo slov "rekonštrukcia, rekonfigurácia, reštrukturalizácia, reformácia", kedy sa forma sčasti mení alebo obnovuje, podstata však zostáva. Podobne reinkarnácia znamená opakované vtelenie, znovavtelenie, t.j. druhé a ďalšie vtelenie ľudského ducha do iného, nového ľudského tela.
Ak dochádza k podstatnej zmene, pretvoreniu, používame slová s predponou "trans-", napríklad "transformácia, transfigurácia". Podobne transmigrácia označuje jav, kedy by sa ľudský duch presťahoval z ľudského tela do tela inej formy než ľudskej, napríklad do bársakého zvieracieho tela.
Kľúčovou okolnosťou je, že Posolstvo sa nedá pochopiť čisto intelektuálnym, rozumovým úsilím. Kto zostane len pri intelektuálnom prístupe, môže byť sklamaný, ak Posolstvo vôbec dočíta. Posolstvo je vrcholné duchovné Dielo, nie nejaké (bežné) filozofické dielo, treba ho preto vnímať aj duchovne. Ako na to, o tom je reč na viacerých miestach Posolstva.
Inou dôležitou okolnosťou je, že jedno čítanie nestačí na to, aby človeku 'došli' všetky (hlavné) súvislosti, a z toho plynúci význam Posolstva. Chce to jednak nejaký čas, jednak viaceré (pre)čítania. A tiež aj uvažovanie, skúšanie a overovanie prečítaného.
Pekná a lapidárna rada pre tento prípad je uvedená priamo v Posolstve. Viac v nasledujúcom texte.
V priebehu viacerých čítaní Posolstva si človek povšimne a postupne pozbiera rady, čo ďalej s Posolstvom.
Možno o ňom ešte nevedia, možno naň ešte nedozreli, možno si ešte nevytvorili podmienky na jeho čítanie, alebo z iných dôvodov, môže ich byť viac. Je dôležité rešpektovať ich slobodnú vôľu, inak vzniknú vzťahové problémy.
Stáva sa, že po prečítaní Posolstva a pochopení jeho významu sa človek dostane do vzťahových problémov, napríklad so svojim (manželským) partnerom, s rodičmi, s deťmi alebo s priateľmi a známymi. Je tomu tak najmä vtedy, keď ich nejakým spôsobom začne nútiť, presviedčať alebo manipulovať k tomu, aby si aj oni prečítali Posolstvo.
Taký postup je síce pochopiteľný, ale nesprávny. Je na mieste vyhnúť sa správaniu, ktoré môžme označiť ako 'apoštolský syndróm', kedy má človek chuť volať a presvedčovať celé svoje okolie o nádhere a užitočnosti Posolstva. Žiaľ, taký prístup nefunguje a spravidla sa ním narobí viac škody ako úžitku.
Za normálnych okolností nie je správny ani opačný extrém - maskovať a tajiť svoj kontakt a prácu s Posolstvom. Zvlášť chybné je vyhýbať sa odpovediam na priame otázky o Posolstve a súvislostiach okolo neho.
Aj o tom sa píše v Posolstve, aj k takým situáciám sú v Posolstve rady. Pokiaľ človek akceptuje Posolstvo a aplikuje ho v bežnom živote, prejaví sa to na jeho správaní aj vzhľade. To si ľudia všimnú a začnú prejavovať záujem. Najlepšia je preto kombinácia prirodzeného správania sa a primeraných odpovedí na priame otázky.